V apríli 2006 taliansky knižný svet zasiahlo neočakávané kultúrne zemetrasenie – vyšiel bestseller Gomorra Roberta Saviana. Kniha, ktorá rozpráva príbeh mafie tak, kto ho ešte nikto predtým nenapísal. Kniha, ktorá navždy zmenila život svojho autora. Po desiatich rokoch od jej vydania sa Saviano vracia do kníhkupectiev s novým, upraveným vydaním Gomorry.
Pri tejto príležitosti taliansky on-line denník repubblica.it publikoval úryvky z predhovoru autora v novom vydaní. Tu je časť z nich:
Gomorru som napísal pred desiatimi rokmi. Písal som ju v Neapole, v španielskej štvrti, v jednom dome na námestí Sant´Anna di Palazzo. Písal som ju predovšetkým ako spisovateľ, s úmyslom rozprávať o živote štýlom, ktorý spojí tvrdosť reality so sugesciou literatúry, s čarom románu: konkrétnosť faktov a rozlet poézie. Chcel som zobraziť pravdu, omnoho komplexnejšiu než je tá, ktorú dokáže sprostredkovať úvaha, prieskum, či článok v novinách. Bol som ako posadnutý démonom, tým, ktorý sa zmocňuje spisovateľov, od ktorého sa nemožno oslobodiť, iba sa mu podrobiť. Chcel som zaťať do živého a chcel som to viac než čokoľvek iné. Každý spisovateľ žije v ilúzii, že pretvára svet, že slovami miesi hlinu stvoriteľa. Súčasne však zažíva sklamanie pri strete s realitou – iskra namiesto vysnívaného veľkého tresku. Samozrejme existujú čísla, podľa ktorých je možné merať úspech knihy – počet predaných výtlačkov, vplyv na štýl iných autorov, možno dokonca vplyv na zvyklosti, ale nič, čo by mohlo po vydaní knihy skutočne naznačiť dopad, aký bude mať v budúcnosti. Ja som bol pripravený uzavrieť zmluvu s ktorýmkoľvek diablom, čo by si ma našiel, len aby moja doba okamžite odpovedala na to, čo som písal. Celou svojou bytosťou som túžil po tom, aby som mohol zmeniť realitu, ktorá ma obklopovala, pretože mi z nej bolo zle. Poraziť moc, o ktorej som písal, obrazne povolať do zbrane a spojiť tých, ktorí sa jej stavali na odpor. Želal som si, aby im moje slová boli úderom do žalúdka, aby im ukradli spánok. Chcel som, aby priniesli strach tým, že osvetlia kúsok sveta, ktorý zostával v tieni príliš dlho. Preto som vždy bral za svoje tie slová, ktoré som napísal, preto som sa od nich nedokázal oddeliť. Preto som vždy veril, že ich musím brániť svojou tvárou a svojím telom. Musím ich brániť každodenným úsilím, aj potom, čo sa tie slová odo mňa fyzicky oddelili. Navrhli mi, aby som knihu vydal pod pseudonymom. Odmietol som to, pretože som chcel, aby moje meno znamenalo zodpovednosť a voľbu. Výzvu. Nič sa nedeje náhodou. Zodpovednosť a voľba sú časťou môjho projektu písania. Nemal som ani najmenšiu ideu o tom, čo sa stane. Ak by som to bol vedel, ako tak nad tým teraz uvažujem, aj tak by som to urobil, nezmenil by som ani jednu čiarku. To čo ma straší je zaťatosť, práve tá, ktorá ti hovorí že robíš chybu, ale ja ju robím vedome.
Kniha vyšla v slovenskom preklade v roku 2008.
Zdroj: www.repubblica.it