Taliansko si pripomína svoj 11. september – 25. výročie atentátov na sudcov Giovanniho Falconeho a Paola Borsellina.
23. mája 1992 na diaľnici A29, pár kilometrov od Palerma, vybuchla nálož. Stalo sa to práve v okamihu, keď tadiaľ prechádzala eskorta, ktorá sprevádzala sudcu Giovanniho Falconeho. Výbuch zasiahol Fiat Chroma, ktorý sa silou nárazu prevrátil a skončil v olivovom háji vzdialenom 100 metrov. Na mieste zahynuli traja policajní agenti. Druhé vozidlo, ktoré viedol sudca Falcone, narazilo do kopy cementu a sutín. Na mieste prišiel o život Giovanni Falcone a jeho manželka.
O 57 dní neskôr, 19. júla 1992, na ulici Via D´Amelio v Palerme, pred obytným domom, v ktorom žila matka Paola Borsellina, vybuchol ukradnutý Fiat 126, naložený deväťdesiatimi kilogramami trhaviny. Sudca, ktorý bol v tom čase u matky na návšteve, prišiel o život. Spolu s ním zahynuli aj piati členovia ochranky.
Ako to všetko začalo? V máji 1980 bol sudcovi Giovannimu Falconemu v Palerme pridelený prvý „mafiánsky“ prípad, vyšetrovanie podnikateľa Rosaria Spatolu. Dotyčný bol rešpektovaný a bezúhonný podnikateľ v stavebníctve a jeho firmy dávali prácu stovkám robotníkov. Jeho bohatstvo však pochádzalo z prania špinavých peňazí pre sicílsko-americké klany, ktoré obchodovali s heroínom. Falcone rýchlo pochopil, že aby bolo vyšetrovanie mafiánskych organizácií úspešné, treba ho založiť na sledovaní bankových a majetkových väzieb, aby bolo možné zrekonštruovať celý tok peňazí sprevádzajúcich čierne obchody a ukázať celkový obraz. Jedine takto bude možné vyhnúť sa sérií oslobodzujúcich rozsudkov, ktorými sa pravidelne končili predchádzajúce procesy s mafiánmi. Zistil, že drogy boli distribuované v USA, a svoje vyšetrovanie zameral na dôkladnú kontrolu hotovostných operácií všetkých bánk v Palerme. Ako sledoval tok peňazí, pomaly sa pred ním začali vynárať obrysy obrovskej kriminálnej organizácie, známej pod menom Cosa Nostra. Vyšli najavo kontakty medzi priateľmi Rosaria Spatolu a rodinou Gambino, a tak sa odhalilo prepojenie medzi americkou a sicílskou mafiou. V auguste toho istého roku bol zavraždený hlavný prokurátor v Palerme a Falconemu bola pridelená ochranka. Šek na 100 000 dolárov, ktorý bol preplatený v banke Cassa di Risparmio ho priviedol na stopu mafiána Micheleho Sindona, ktorý sa ukrýval na Sicílii a odhalil tak falošný únos, ktorý zorganizovala sicílsko-americká mafia v podvečer jeho odsúdenia. Pri svojej prvej ceste do New Yorku nadviazal úzku spoluprácu s Rudolfom Giulianim. Vďaka nej dokázali odhaliť a zničiť obchod s heroínom v newyorských pizzeriách. Americká tlač, ktorá sledovala s veľkým záujmom spoluprácu Falconeho s Giulianim, sa o sicílskom sudcovi vyjadrovala s veľkým uznaním. Rosario Spatola bol v roku 1983 odsúdený na 10 rokov, spolu so 75 členmi klanu Spatola-Gambino. Zatkla ho FBI v spolupráci s talianskou políciou v New Yorku až v roku 1999. Prípad Spatola bol tak veľkým úspechom polície a uznaním sudcovho spôsobu práce, ktorý vošiel do histórie ako Falconeho metóda. Schopnosť viesť súdny proces – aj obrovského rozsahu – a uchrániť ho od nástrah, ktoré prináša povrchnosť, nedbanlivosť, nedôveryhodnosť. Falcone venoval veľkú pozornosť detailom, kontroloval starostlivo každý jeden dokument v spise, a bol skvelý v odhaľovaní pascí a nástrah. Veľmi dobre vedel, že jedna chyba dokáže zničiť celý proces. Aj keď je 99 % spisu v poriadku, zvyšné jedno percento stále môže úplne obrátiť situáciu. Ale maxi proces v Palerme odolal všetkým pokusom. Nekonečný zástup advokátov počas piatich rokov bezúspešne hľadal akúkoľvek maličkú procesnú chybičku. A táto metóda sa dodnes vyučuje na inštitútoch, kde sa na svoju kariéru pripravujú budúci sudcovia a prokurátori. Už 25 rokov sa pri vyšetrovaní zločinov mafie používajú nástroje a metódy, ktoré zaviedol Falcone.
V roku 1984 sa zo spolupráce štyroch sudcov zrodil projekt „pool antimafia“, ktorý mal za cieľ koordinovať vyšetrovanie mafie, využívajúc získané skúsenosti. Štyria sudcovia boli priatelia a mali spoločný sen: vrátiť Sicíliu a Palermo jej poctivým a slušným obyvateľom. Pool antimafia sa mal zaoberať výhradne mafiánskymi procesmi, zdieľať získané informácie a poznatky, a minimalizovať tak osobné riziká zúčastnených. Nový systém sa rýchlo osvedčil, ale skutočný obrat v boji proti mafii prišiel so zatknutím Tomassa Buscettu, ktorý sa ako prvý z mafiánov rozhodol spolupracovať s políciou. Jeho výsluch v Ríme sa ukázal rozhodujúcim pre poznanie štruktúr a spôsobov fungovania organizácie Cosa Nostra. Získané informácie prokuratúra využila ako dôkazový materiál v prvom maxi procese proti mafii, ktorý prebiehal v Palerme v rokoch 1986-1992. V procese bolo obžalovaných 475 členov mafie, ktorých obhajovalo 200 advokátov, 19 z nich bolo odsúdených na doživotie a celkový počet rokov vo väzení všetkých odsúdených dosiahol úctyhodné číslo 2665.
Rok 1991 bol rokom „kajúcnikov”. Tommassa Buscettu, prvého z bývalých mafiánov, ktorí prehovorili, čoskoro nasledovali mnohí ďalší. Riadenie tejto malej armády „dezertérov” bolo zložité, pretože v tom čase neexistovali žiadne zákony, ktoré by upravovali vzťah medzi štátom a týmito takzvanými „spolupracovníkmi“. Sedem dlhých rokov ochrana týchto svedkov závisela od dobrej vôle jednotlivých úradníkov polície, súdov a prokuratúry. Pre Buscettu si Falcone musel vymyslieť dohodu s americkými policajnými orgánmi, ktorým ho „zapožičal“ výmenou za jeho ochranu, pretože bol pre nich so svojimi znalosťami o obchode s drogami užitočným zdrojom informácií.
Dnes je sú už zákony na ochranu svedkov, informátorov a spolupracovníkov polície samozrejmou súčasťou talianskej legislatívy. Systém, ktorý preberajú aj mnohé iné krajiny, je skutočným dedičstvom po sudcovi, ktorý svojou morálnou silou a odvahou dokázal dostať na kolená dovtedy nedotknuteľných bossov mafie.
Foto prevzaté z: http://www.unionesarda.it