Prekladať v sektore enogastronómie sa môže zdať jednoduché, pretože ingrediencie a postupy sa často opakujú, ale nie vždy je to tak. Existujú viaceré faktory, ktorým treba venovať pozornosť.
Často sa stáva, že ingrediencie receptu nie sú dostupné v krajine, do ktorej jazyka sa prekladá. Čo teraz? Je lepšie ponechať prísadu tak ako je, aby nebolo potrebné meniť recept alebo lokalizovať, čiže nahradiť niektorým miestnym produktom? Niekedy je lepšie ponechať pôvodný názov produktu a v zátvorke vysvetliť o akú prísadu ide, prípadne navrhnúť alternatívu, inokedy zas lokalizovať, ale treba dať pozor na to, aby náhradný produkt mal rovnaké vlastnosti.
Čo sa týka používaného jazyka, tu hrá dôležitú úlohu publikum, ktorému je preklad určený. Je treba vyberať jasné a konkrétne termíny, ak prekladáte pre expertov vo varení, naopak pre bežné publikum sú lepším riešením jednoduché a zaužívané výrazy. Napríklad pre čitateľa – profesionálneho kuchára by preklad francúzskych výrazov rattatouille, beignet, demi-glace bol nielen že nevhodný, ale by sa mu zdalo, že text prekladala osoba, ktorá sa v špecifickom odbornom jazyku gastronómie vôbec nevyzná.
To isté platí pre miestne špeciality, ktoré by sa nemali vôbec prekladať. Ak sú v krajine, do ktorej jazyka sa prekladá úplné neznáme, vždy je lepšie krátke vysvetlenie v zátvorke alebo poznámka pod čiarou. Mnohé však už tak zdomácneli, že žiadne vysvetlenie nie je potrebné. Pravdepodobne všetci poznajú sladkú dobrotu tiramisu (ale málokto vie, že jej meno v doslovnom preklade znamená vytiahni ma hore), penne all´arrabbiata (ktoré sa na jedálnom lístku v kreatívnych reštauráciách premenovali na nahnevané cestoviny), či syr Parmiagiano Reggiano (u nás známy ako parmezán).
Problémy pri preklade do slovenčiny môžu spôsobovať aj rôzne druhy talianskych syrov, ktoré sa u nás nielen že nepredávajú, ale ani nemajú chuťovo podobné ekvivalenty. Ako príklad možno uviesť syry squaquerone (čerstvý syr krémovitej konzistencie, mierne slaný, používa sa ako náplň do chlebových placiek), taleggio (mäkký lombardský syr s tvrdou kôrkou), caciocavallo (zrelý syr okrúhleho tvaru vyrábaný z plnotučného mlieka). Známa ricotta sa na Slovensku často zamieňa za tvaroh, ale ten, kto ju niekedy v Taliansku ochutnal, dobre vie, že jemná, mierne sladkastá chuť čerstvej ricotty má od tvarohu dosť ďaleko.
Existujú aj ďalšie druhy potravín, ktoré vyžadujú zvláštnu pozornosť pri preklade, ako je napríklad pšeničná múka. V Taliansku sa pšeničná múka označuje typmi 00, 0, 1, 2, pričom číslo zodpovedá spôsobu mletia. Takže 00 zodpovedá slovenskej hladkej múke a číslo 2 je predposledný stupeň pred celozrnnou múkou.
Čo sa týka vín, tie by sa nemali vôbec lokalizovať. Každé víno má svoje charakteristické vlastnosti, je to produkt typický pre určitú oblasť, vyrobený z určitej odrody vína a evokuje chute, vône a osobitosť určitého teritória. Od prekladateľa sa neočakáva, že by bol zároveň aj enológ a dokázal by nahradiť produkt iným.
Samostatnou kapitolou sú jedálne lístky slovenských reštaurácií, ktoré sa inšpirujú talianskou kuchyňou. Chyby v jedálnych lístkoch pri uvádzaní originálnych názvov a ich prekladov budú námetom samostatného článku niekedy nabudúce.